Life is Art: novembra 2017

SYNCHRONICITA

UNIVERZÁLNY ZÁKON

Termín synchronicita prvýkrát zaviedol známy psychológ a psychiater C. G. Jung, keď si všimol u svojich pacientov, ale aj vo svojom živote, nezvyklé udalosti, ktoré nemohol jednoducho nazvať náhodami. Synchronicity sú také zhody okolností, ktoré nespája kauzálny vzťah príčiny a následku, ale skôr zmysluplnosť. Takéto udalosti nás môžu naviesť do nastávajúcich životných zmien a zmeniť uhol pohľadu. Nabádajú nás venovať pozornosť tomu, čo sa na našej životnej ceste deje a čo sa ešte len stane.

Keď život podriaďujeme čisto osobným plánom, môžeme – bez ohľadu na inteligenciu, veľkoleposť či obmedzenosť svojich predstáv – premeškať veľa prekvapení či nenaplniť svoj životný plán. Synchronicita predstavuje ohromujúce či tajuplné stretnutie vonkajšieho sveta s vnútorným Ja, ktoré predstavuje naše najvyššie duševné a životné potenciály. Synchronicita stiera hranicu medzi nami a prírodou, medzi normálnym časom a večnosťou. V skutočnosti všetko, čo sa nám deje, je synchronicita. Všetko sa môže dokonale prispôsobiť nášmu postupu až k naplneniu skrytého potenciálu. Väčšina z nás si uvedomuje svoje obmedzené možnosti, svoj neobmedzený potenciál však nevnímame. Týmto potenciálom je vyššie Ja: univerzálna energia, ktorá je za všetkých okolností láskyplná, bystro rozlišujúca vďaka múdrosti vekov a prekypujúca liečivou mocou. Keď sa v nás tieto driemajúce sily prebudia a uvedú do chodu, prispôsobíme sa tomu, čo je v nás najlepšie a okolie bude reagovať pozitívne, synchronicity sa stanú prílevom ďalších možností. Duchovné sily však môžu zostať spiacimi obrami, naše poslanie sa nemusí naplniť, celý nás život môže sužovať pocit, že sa nám niečo nedostáva, a tak sa správajú aj niektoré synchronicity, ktoré nás aj negatívnymi udalosťami môžu primäť spamätať sa.

Synchronicity sa môžu prejaviť aj v našich snoch, intuíciách, spontánnej kreativite, predstavivosti, náhlych osvieteniach. O tieto dary sa stará naše vyššie Ja, preto by sme s ním mali spolupracovať pozorne a svedomito, aby sme jednali v zhode so svojím poslaním. Medzi synchrónne udalosti môžeme zahrnúť zmysluplné zhody náhod, súvzťažné korelácie, zhodný vývoj udalostí, opakovanie, väzby a odkazy ako napr. nápisy, či slová, ktoré niekto náhodou povie a nám dávajú odpoveď na danú situáciu. Môžu nás viesť, varovať, či utvrdzovať v správnosti našej cesty. Synchronicitu môžeme vidieť aj v sérii podobných udalostí a zážitkov. Môže sa prejaviť v jednej prekvapujúcej udalosti, ktorá spustí reťazovú reakciu. Vždy ide o čosi neočakávané a v prejavoch významov aj kuriózne. Synchronicity sú vlastne správne načasovania na to, aby sa niečo mohlo udiať a človek sa uvedomiť, kráčať priamo ďalej po svojej ceste a netápať v neistote. Preto je dôležité prikladať veľký význam tomu, čo nám prichádza do cesty a to najmä v okamihoch kedy svoju cestu hľadáme. Dochádza k tomu, keď sa čosi z nevedomia chystá preniknúť do vedomia. Intuícia tak predstavuje odrazový mostík pre uvoľnenie vnútorného potenciálu. Naše modlitby predstavujú ďalší prejav synchronicity, pretože naplnené modlitby sú tie, ktoré sa zhodujú s našim poslaním. Keď sa prejavia, môže sa naše vnímanie „iného sveta“ stať indikátorom, že skrytá moc zvláštnej série náhod preniká z hlbín našej duše do vedomia cez archetypové významy. Napríklad Buddha prechádzal mnohými synchronicitami, ktoré ho privádzali k hľadaniu toho pravého osvietenia. V jednej chvíli, ako vyčerpaný askéta, bol ponúknutý dievčaťom vziať si misku ryže. V bode, keď tápal či je jeho cesta správna prišlo znamenie, a tak prišiel na to, že treba ísť strednou cestou, neupierať životu jeho životodárne poslanie. Práve táto schopnosť otvoriť sa prílevu niečoho nového a dokázať poprieť staré spôsoby zmýšľania, ktoré neslúžia celkom svojmu cieľu značí, že sme na dobrej ceste, na ceste, kde nám nevládne naše ego ale zmysluplná pomoc okolia, akokoľvek negatívna či pozitívna. Synchronicita nás môže priviesť k psychologickej liečbe a otvoriť sa vnímaniu sveta presahujúceho naše racionálne vedecké úvahy. Jedna mladá pacientka C. G. Junga bola jeho transpersonálnej , archetypovej forme terapie veľmi neprístupná, pretože všetko vedela lepšie. Jedného dňa rozprávala Jungovi sen, v ktorom jej niekto podal zlatého scarabea. Zatiaľ čo Jung počúval, privábil jeho pozornosť chrobák, ktorý narážal zvonku do okna. Jung otvoril okno a chrobáka chytil. Išlo o príslušníka čeľade scarabaeidae, blízkeho príbuzného skarabea zo sna. Jung aj pacientka rozoznali synchronicitu, a tak sa stala otvorenejšou terapii a duchovnému rozmeru ľudského života. Skarabeus, znamená v egyptskej mytológií rád povstávajúci z chaosu alebo odkaz na slnečné božstvo. Podobný prípad zažil Stanislav Grof v byte v New Yorku, keď čítal o afrických Krovákoch a ich mytológii, ktorá sa zaoberá modlivkou nábožnou. V tom dostal chuť ísť otvoriť okno. S veľkým prekvapením sledoval ako sa modlivka štverala po stene domu. Tieto symboly sú vždy odkazom na nejaké filozofie, ktoré sú v našich životoch dôležité. Synchronicita pôsobí ako udalosť, ktorá doloží vieru alebo filozofiu života. Často krát sa stáva, že počas dňa vidíme opakujúce sa čísla a symboly. Napr. môžeme vidieť na hodinách najčastejšie sa opakujúci sledovaný čas mnohými ľuďmi 11:11. Znamená to, že spirituálny svet s nami chce komunikovať. Každý takýto symbol a čísla si môžeme vyložiť ako najlepšie vieme a tiež sledovať, v akých momentoch sme tieto symboly uvideli alebo počuli, čo sme hovorili, čo hovorili ľudia okolo, čo sme práve sledovali a pod. Výklad takýchto synchronicít je individuálna záležitosť. Synchronicita nás povzbudzuje viac milovať, zbierať múdrosti, stať sa zdrojom liečivej sily a mieru. Symptóm povstáva z určitého tlaku, uzdravenie spočíva v nájdení cesty k individualizácií v dôsledku symptómu. Individualizácia je Jungov termín označujúci celoživotný proces, cez ktorý sa stávame tým, kým naozaj sme, kedy sa naša vnútorná celistvosť zviditeľňuje, naše potenciály sa realizujú a ego a vyššie Ja vytvoria os. Výsledkom je psychologicky efektívny a osvietený život. Individualizácia nie je opakom objektívnej reality, ale je jej naplnením, pretože každá originálna časť tvorí celok. Nie je tam boj medzi vonkajším a vnútorným, pretože to splýva.

Synchronicita sa môže prejaviť aj pomocou nejakej knihy, filmu, predstavenia, ktoré odpovedá na nejakú pre nás či pre svet dôležitú otázku, predpovedá budúcnosť alebo približuje realitu duchovného sveta. Môže sa však prejaviť aj v spontánnom rozhodnutí, nevieme, čo nás k tomu rozhodnutiu viedlo ale neskôr zistíme, že bolo nadmieru významné.

Tým, že synchronicita pôsobí ako projekcia nás samotných núti nás vidieť v ostatných to, s čím sa potýkame sami v sebe, a to v pozitívnom zmysle nášho nevyužitého potenciálu, či v negatívnom zmysle v súvislosti s našimi neprijateľnými vlastnosťami a túžbami. Často sa stáva, že jediným spôsobom ako sa nám môže vrátiť stratená časť samých seba či stratený úsek života je cez iné osoby. Vďaka ľuďom získavame skúsenosti, ktoré nám pomáhajú otvoriť sa a precitnúť. Môže sa tak stať aj v dôsledku omylu a následne získame určitú výhodu, alebo straty, ktorá uvoľní priestor niečomu novému, príležitosti, ktoré boli určené inému ale dané nakoniec nám, či plán, ktorý stroskotal ale nakoniec sa ukázalo, že my sme nestroskotali s Titanicom. Vždy je však dôležité zbaviť sa obmedzujúceho a vyžadovačného ega a rozplynúť sa v tom, čo nám vesmír svojou synchronicitou ponúka. Ľudia a udalosti môžu pôsobiť aj opačným efektom ako by sme si priali, ale to len pre objavenie našich skrytých možností. Z rán sa často stávajú vstupné brány do našej najlepšej a najkrásnejšej osobnosti. Napríklad archetyp krutej macochy z rozprávok obvykle predstavuje dôležitý predpoklad, aby sa z hrdinky stala silná a charakterná osobnosť. „V záujme skutočného oslobodenia bývajú hrozivé a bolestné skúsenosti nevyhnutné,“ hovorí Nietzsche. Uvítajme krízu ako príležitosť k potlačeniu ega, veď vesmír našu pohodlnosť pomenoval, spracoval a vyvodil z nej dôsledky. Bolestnú zmenu skôr prijmime, nevyhýbajme sa jej. Nájdime v sebe popierané časti vyššieho Ja a s bolesťou sa naučme pracovať, aby už nebola prekážkou.

Synchronicitou sa zaoberali okrem Junga (koncepcia aktívnej predstavivosti), aj tibetský budhizmus, tradície ľudovej múdrosti, transpersonálna psychológia a mystická forma spirituality. Jedna čínska myšlienka hovorí, že človek sa môže dostať vďaka úplnej úprimnosti na miesto, kde nebo a zem tvoria svojim nevyspytateľným spôsobom, bez dvojakosti. Keď sa niekto zbaví všetkých ilúzií, ktoré tvorí svet bežného ja (ega) a vojde úprimne do seba, dostane sa do stredného bodu, kde sa odohráva kozmické tvorenie. Synchronicita sa nedá ovplyvniť egom, predstavuje opak príčinného vzťahu pretože prepojenie zaisťuje zmysluplnosť. Všetko sa deje a všetci prichádzajú do nášho života v správnom čase na správnom mieste.

Synchronicitou môžeme preto nazvať aj celý sled nášho života, pretože každá udalosť či životná cesta si zaslúži vedomého pozorovateľa, vedieť dešifrovať jednotlivé súčasti života tak, aby nám pomohli v našich potenciáloch. V každom okamihu máme možnosť osvietenia, pretože cesta smeruje za všetkých okolností priamo k nemu. Synchronicita spája vedomie a hmotu, spája svet jednotlivcov s celým vesmírom, vytvára jednotu medzi nami a všetkým okolo, sprostredkováva vhľady, že realita pôsobí ako dokonalý program založený na nepredvídateľnosti, ktorá sa riadi našou duševnou zložkou a nie racionálnou. Preto treba uvažovať nad vesmírom ako nad informačným poľom riadeným vyššími princípami. Teória vesmíru ako obrovského hologramu nás privádza k zisteniu, že každá časť obsahuje celok. Z tohto hľadiska nemôžeme človeka charakterizovať na základe obmedzeného materiálu, ale na základe neohraničenej celosti.

v krajine nekrajine stretneme draka ktorY je taky smutny a tak s nim sucitime az sme z toho uplne odpadli lebo to je sila taky smutok, potom vidi ze s nami uz neni rec ako odpadnutymi tak ide prec ale este sa obzre a my ho pozdravime a povieme mu ze ho lubime, potom sa objavi nejaky boh, co rozmysla nad nasim velkym sucitom, tak nas zavola k sebe aby sme mu sharovali tu dobru energiu (v pozadi to vsetko cely cas sleduje drak), ale kedze ten boh ma mrte velku energiu tak z toho odpadneme zas a potom tam zosle aqua aura krystal, ktory na nas posobi aby sme sa prebrali a zharmonizovali do vlastnej energie, ale kedze sme previbrovani tak este vacsi boh zosle biokopulu kde sa ta energia vyrovna a sme zase fit, pride odpileny strom, ktory s nami chvilu zrelaxuje, potom nam vyrozprava svoj pribeh z coho vsetci odpadneme a odide, posielame stromom lasku. Z tej harmonizacie s odpilenym stromom narastie ruzovy les, ktory sa potom premiestni niekam kde ho viac potrebuju. Uvidia to aj ufonci tak pridu, najprv ideme na ich lod ze chceme vstupit ale nas zhodia, su z toho tiez mimo jaki sme full of love tak taki zmimozeni sa tocia dokola a potom odletia...(v pozadi to vsetko cely cas sleduje drak). A na zaver A (co bolo dalej...) zapad slnka a ohnicek musi byt :)