utorok 10. decembra 2013
štvrtok 24. októbra 2013
tu a teraz
Strácam sa medzi ľuďmi v meste
ako medzi stromami v lese,
s tým rozdielom,
že v lese sa cítim dobre.
V lese obijímem ktorýkoľvek strom,
v meste len s hnusom pozerám na tie vykorenené pne,
čo sa nazývajú ľuďmi,
najväčšia haluz,
som pre nich asi ja,
lebo mi nerozumejú,
chceli by ma mať začipovanú podľa ich pravidiel...
fungujúcich do tej podoby v akej žijeme,
takže zase nič moc,
prečo strácam svoju moc?
tá istá asociálna ulica, električka,
pokrytecké správanie, vynútené úlohy,
dokedy dokedy dokedy???
som sama?
pýtam sa zas a znova
zažila som krásne chvíle
stále tá istá depka prepadá ma
ako nočná mora, že už nemám
úsmev, ktorý vám ukázať chcem.
znova v spoločnosti zažívam, čo zažívať chcem
a znova nič z toho, nikto tu neostal,
moja mama len, ktorá ma nikdy mať nemala
môj pes, ktorý radšej sníva ako behá po vonku
a ja tu radšej sedím ako behám s ním.
Kto mi dal tú precitlivelosť do vienka
a prečo budem vždy pre moje city sebecká
plakať do mora
a čakať, že raz na slzu sa zlatá rybka vynorí,
chýba mi pocit viac ako odlomený kúsok perly
bez nej však možno nebudem úplná,
pre lásku božiu
chcela som len milovať a tvoriť podľa mojich predstáv,
tak čo mi zabraňuje, odpoveď neexistuje,
žiadne odporúčania duchovných majstrov,
žiadne rady, žiadna útecha, žiadne napredovanie.
Len pokoj a tá časť srdca, ktorá tvorí úsmev
zas a znova mi chýba ako láska.
ako medzi stromami v lese,
s tým rozdielom,
že v lese sa cítim dobre.
V lese obijímem ktorýkoľvek strom,
v meste len s hnusom pozerám na tie vykorenené pne,
čo sa nazývajú ľuďmi,
najväčšia haluz,
som pre nich asi ja,
lebo mi nerozumejú,
chceli by ma mať začipovanú podľa ich pravidiel...
fungujúcich do tej podoby v akej žijeme,
takže zase nič moc,
prečo strácam svoju moc?
tá istá asociálna ulica, električka,
pokrytecké správanie, vynútené úlohy,
dokedy dokedy dokedy???
som sama?
pýtam sa zas a znova
zažila som krásne chvíle
stále tá istá depka prepadá ma
ako nočná mora, že už nemám
úsmev, ktorý vám ukázať chcem.
znova v spoločnosti zažívam, čo zažívať chcem
a znova nič z toho, nikto tu neostal,
moja mama len, ktorá ma nikdy mať nemala
môj pes, ktorý radšej sníva ako behá po vonku
a ja tu radšej sedím ako behám s ním.
Kto mi dal tú precitlivelosť do vienka
a prečo budem vždy pre moje city sebecká
plakať do mora
a čakať, že raz na slzu sa zlatá rybka vynorí,
chýba mi pocit viac ako odlomený kúsok perly
bez nej však možno nebudem úplná,
pre lásku božiu
chcela som len milovať a tvoriť podľa mojich predstáv,
tak čo mi zabraňuje, odpoveď neexistuje,
žiadne odporúčania duchovných majstrov,
žiadne rady, žiadna útecha, žiadne napredovanie.
Len pokoj a tá časť srdca, ktorá tvorí úsmev
zas a znova mi chýba ako láska.
pondelok 7. októbra 2013
maľby Grimshawa a samá jesenná melanchólia
sama kráčam po ceste, lístie padá...
sama kráčam ulicou, lístie po nej šuští
sama vznášam sa v lese
sama kráčam z lesa
sama pri mori dívam sa na milého, čo spí
sama s mesiacom
pri mori ľudia a oheň
sama, lístie, stromy, domy, múry a cesta...
sama kráčam ulicou, lístie po nej šuští
sama vznášam sa v lese
sama kráčam z lesa
sama pri mori dívam sa na milého, čo spí
sama s mesiacom
pri mori ľudia a oheň
sama, lístie, stromy, domy, múry a cesta...
streda 2. októbra 2013
streda 24. júla 2013
Spolu ležať na lúke a odletieť
Spomenula som si...
teraz odhodiť všetku karmu,
lebo bytie vedomím pretúpené je
a len večný tok energie prechádza
všetkým a všade...
a láska... ale aká,
nestačí mi tá konvenčná,
láska je moja predstava tu na Zemi,
tu kde sa anjeli pozerajú z výšky
a démoni sa potichu plížia do myšlienok
Tu kde strach je rovnako silný ako láska
Tu kde umieranie poslednou istotou je?
Tomu mám veriť?
Verím len transcendentálnej energii
Verím žiare v mojej duši,
verím a dúfam v lásku, ktorá presahuje
moju predstavu lásky, predstavu že umierania
sa už nebojím, že s ním plynulo prejdem týmto a akýmkolvek stavom
že ho vždy rozpoznám, nech je v akejkoľvek podobe
že božská hra nám bude známa...
že všetko sa zmení,
že zázraky sa budú diať len pre nás dvoch
že všetko okolo je len projekcia
LEN MY DVAJA REÁLNI SME
sbohom
teraz odhodiť všetku karmu,
lebo bytie vedomím pretúpené je
a len večný tok energie prechádza
všetkým a všade...
a láska... ale aká,
nestačí mi tá konvenčná,
láska je moja predstava tu na Zemi,
tu kde sa anjeli pozerajú z výšky
a démoni sa potichu plížia do myšlienok
Tu kde strach je rovnako silný ako láska
Tu kde umieranie poslednou istotou je?
Tomu mám veriť?
Verím len transcendentálnej energii
Verím žiare v mojej duši,
verím a dúfam v lásku, ktorá presahuje
moju predstavu lásky, predstavu že umierania
sa už nebojím, že s ním plynulo prejdem týmto a akýmkolvek stavom
že ho vždy rozpoznám, nech je v akejkoľvek podobe
že božská hra nám bude známa...
že všetko sa zmení,
že zázraky sa budú diať len pre nás dvoch
že všetko okolo je len projekcia
LEN MY DVAJA REÁLNI SME
sbohom
streda 10. júla 2013
PRINC
Cítaš si to, cítiš to?
Si vzdialeny a predsa ta citim.
len myslienka na teba ma napĺňa
NEKONEČNOU LÁSKOU
konečne to myslím vážne
s tým nebo...
s tebou
M
Citas kazdu moju myslienku, naco to pisem...
lebo pisar..
Kde si princ moj, ked v strede Crossu nie si?
Si vzdialeny a predsa ta citim.
len myslienka na teba ma napĺňa
NEKONEČNOU LÁSKOU
konečne to myslím vážne
s tým nebo...
s tebou
M
Citas kazdu moju myslienku, naco to pisem...
lebo pisar..
Kde si princ moj, ked v strede Crossu nie si?
sobota 22. júna 2013
Studňa
Sloboda mysle, duše, ducha je pre mňa nekonečnou studňou lásky.
Ďakujem Bohu, že všetko sa dá keĎ sa môžem znova napiť čistej vody skutočnej lásky z môjho vnútra po dlhej dobe vyprahnutia a hľadania. Bola zatvorená lebo som ju už nikomu nechcela dať ani sebe..., a teraz viem, že jediný kto sa z nej dokáže napiť som ja sama. Bože, neviem aké so mnou máš úmysly ale vkladám sa ti do rúk a cítim, čo cítiš, že všetko je tak ako má byť, že môj hnev ani tvoj nie je skutočný.
Ďakujem Bohu, že všetko sa dá keĎ sa môžem znova napiť čistej vody skutočnej lásky z môjho vnútra po dlhej dobe vyprahnutia a hľadania. Bola zatvorená lebo som ju už nikomu nechcela dať ani sebe..., a teraz viem, že jediný kto sa z nej dokáže napiť som ja sama. Bože, neviem aké so mnou máš úmysly ale vkladám sa ti do rúk a cítim, čo cítiš, že všetko je tak ako má byť, že môj hnev ani tvoj nie je skutočný.
Zmierila som sa s tým, že si fatamorgánou stavu mojej mysle, skutočný si stále v mojom srdci
štvrtok 20. júna 2013
Labute
Labute
čisté stvorenia
na zrkadle neba
vám verím
buďte mi kamarátkami
keď ľudia ma nechápu.
Máš obrúčku múzeum Praha
znamenie.
Len nechápem prečo tak sičíte či sipíte
asi ste tiež znechutené z ľudí.
Ja vás však počujem a vidím ako anjelov.
Tí chlapci do vás hádžu kamene... prečo???
To je ako otázka prečo ma ľudia nechápu.
Som labuť.
3 chlapci
3 labute
Oni na vás útočia a vy plávate, ste ďaleko, a viete, že vás netrafia.
a ja sa len prizerám kde to žijem?!
Na tomto jazere som mala chuť sa pred chvíľou utopiť.
Ale o chvíľu neskôr som sa s vami rozprávala, dávala vám
bratislavský závin a bola šťastná že sa mi niekto tak podobá.
A teraz tu musím počúvať chlapcov, ktorí nadávajú.
Aj ja som nadávala na ľudí, na systém v ktorom žijeme
ako ste vy sipeli, lebo ľudia nepočújú moju riekanku krajší svet.
Ale to všetko, tie kamene hodené do vody
sa vracajú ako kruhy na vode k našim nohám.
Inak sa zmení celý vesmír
a to bude dobre.
pondelok 17. júna 2013
Street art festival
dielko vzniklo dotvorením moej predstavy deťmi, ste úžasné, ďakujem vám, ste srdiečka, cítite to, čisté duše. Toto je cesta...
PochopiŤ to, toto dielko aj bez vysvetlenia...
pochopiť každý jeden detail, priestorovosť ale aj nadpriestorovosť, stúpanie po schodoch...
Je to pre vás všetkým, všetci sme deti, čistí a pripravení spolu tvoriť, prijímať pozitívne podnety a takto krásne tvoriť a tvoriť a maľovať a milovať tento pocit robiť niečo zo srdca, k srdciam a k jednému veľkému srdcu, ktoré na nás všetkých ako božie dietky hľadí, užiť si toto uvedomenie a cítiť, že to cíti presne tak isto.
PochopiŤ to, toto dielko aj bez vysvetlenia...
pochopiť každý jeden detail, priestorovosť ale aj nadpriestorovosť, stúpanie po schodoch...
Je to pre vás všetkým, všetci sme deti, čistí a pripravení spolu tvoriť, prijímať pozitívne podnety a takto krásne tvoriť a tvoriť a maľovať a milovať tento pocit robiť niečo zo srdca, k srdciam a k jednému veľkému srdcu, ktoré na nás všetkých ako božie dietky hľadí, užiť si toto uvedomenie a cítiť, že to cíti presne tak isto.
štvrtok 13. júna 2013
Snamizdát 13.6.2013
POZOR TEXT
JE PíSANÝ BEZ DIAKRITIKY A BEZ GRAMATICKEJ ČI INEJ ÚPRAVY, PRE NEDOSTATOK
ČASU, PÍSANÝ V SNOVOM DIALEKTE !!!
Som na seba aj tak
nastvana, v sne som mala 2 x možnosť sa uvedomiť raz som sa kukla na tetovanie, bolo take nedokoncene a
dnes som sa na seba pozerala do zrkadla,
vyčesavala si vlasy s novým blond prelivom a zblizka na blond obočie a nič,
stále tá samá ilúzia, určite ešte v hlbšej žijem v 3D a nie a nie sa uvedomiť,
povedať si teraz som pani svojej ilúzie, môžem čokoĺvek...
máš s tým
skúsenosti...
a jedine co ma svalo
v tom sne, ze mi kamoska zobrala pekné filtre, ale to ma asi stvalo len z
princípu, ze preco mi nieco berie a nepovie ze si chce nejake zobrat. To je
jedno, každopádne nemalo by ma štvať nič, a nedá sa všetko hneď, aspoň viem že
v snoch mám viac blond vlasy .
Nečas je v sne,
taktiež žádné povinnosti a tak..., len to telo stále volá: zobuď sa zobuď
sa...splň svoje povinnosti, bez povinností by sme sa okamžite prepadli do sna
Kto je na vine a kto na víne?
Napíšem to vlastnou rukou
aby sa vedelo ze to
je z realneho sveta....
ok, nenapisem to
vlastnou rukou...nemam tolko času
štvrtok 30. mája 2013
Harmonisation of all waves
štvrtok 16. mája 2013
7 dažďovníkov a sloboda
Nikdy nie sú problémy tak veľké aby nemohli uletieť
a my sa z nich radovať ako lietajú a cítiť sa slobodne ako oni
3D > 4D > 5D
I was in 3D, i felt guilty, sore, misery, suffering and fear but also felt love, some happy moments, good feelings and patience but I allways fell and growed
I am in 4D, i feel peace and patience but also fear what happens but i trust
I am in 4D, i feel peace and patience but also fear what happens but i trust
I will be in 5D, where I 100% trust, I feel and be unconditionally love and peace
And then all dimensions find BALANCE
sobota 16. februára 2013
nedeľa 20. januára 2013
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)