Spolu ležať na lúke a odletieť

Spomenula som si...
teraz odhodiť všetku karmu,
lebo bytie vedomím pretúpené je
a len večný tok energie prechádza
všetkým a všade...
a láska... ale aká,
nestačí mi tá konvenčná,
láska je moja predstava tu na Zemi,
tu kde sa anjeli pozerajú z výšky
a démoni sa potichu plížia do myšlienok
Tu kde strach je rovnako silný ako láska
Tu kde umieranie poslednou istotou je?
Tomu mám veriť?
Verím len transcendentálnej energii
Verím žiare v mojej duši,
verím a dúfam v lásku, ktorá presahuje
moju predstavu lásky, predstavu že umierania
sa už nebojím, že s ním plynulo prejdem týmto a akýmkolvek stavom
že ho vždy rozpoznám, nech je v akejkoľvek podobe
že božská hra nám bude známa...
že všetko sa zmení,
že zázraky sa budú diať len pre nás dvoch
že všetko okolo je len projekcia
LEN MY DVAJA REÁLNI SME
sbohom

PRINC

Cítaš si to, cítiš to?
Si vzdialeny a predsa ta citim.
len myslienka na teba ma napĺňa
NEKONEČNOU LÁSKOU
konečne to myslím vážne
s tým nebo...
s tebou
M

Citas kazdu moju myslienku, naco to pisem...
lebo pisar..

Kde si princ moj, ked v strede Crossu nie si?