Ako zvíťazí dobro nad zlom,
a pravá láska sa objaví a už neodíde...
Je to zvláštne, vedieť, že niekde na svete žije niekto s kým BY ste boli dokonale šťastný, ale nestretnete ho resp. nemôžete s ním BYŤ, kým sa nevyrovnáte so všetkým a všetkými.
Napočiatku bolo tak... mali sme svoju polovičku, ona/on nás stvoril/a boli sme dokonale šťastný a naplnený láskou ako radha a krišna ako shakti a shiva ako ako...
Láska moja kde si?
Táto otázka nás kvári odvtedy ako sme zistili, že tá naša prvá, platonická, druhá alebo tretia, ktorákoľvek nie je tá pravá. Snažili sme sa ju vidieť v každom ale niekde hlboko vnútri vedeli sme, že to nie je ono, stále tam niečo chýbalo. PRAVÁ LÁSKA JE DOKONALÁ, je to taká láska akú cítime k Bohu, nech je ním ktokoľvek, objekt zbožňovania nám dáva vedomie, že je pre koho Žiť, všetko je relatívne a preto neexistuje jeden boh. Bohom je každý kto v sebe objaví a rozsvieti božskosť, ale pozor, nie je to pominuteľná vlastnosť, keď niekoho skutočne milujeme znamená to, že ho budeme milovať vždy a navždy aj keď na to zabudneme stále sa tento objekt bude vracať, púta nás k nemu neviditeľná stuha, energia, ktorú vyslalo naše srdce a energia lásky nezaniká, obletí vesmír a vráti sa späť k tomu kto ju vyslal.
A keď nepríde Mohamed za horou, príde hora k Mohamedovi. Mohamed chcel prísť k hore ale niečo mu bránilo, nemohlo to byť predsa také jednoduché, stratilo by to celé čaro. Bohovia majú radi keď sa veci sťažujú a splietajú aby mohli dokázať, že žiadna skúška nie je ťažká, že aj tá najťažšia vec, keď ju poháňa nevyhasinajúci plameň lásky má jediné správne riešenie. A preto príde hora za Mohamedom.
Dokážem milovať len BOHA, všetko čo je v človeku božské milujem, všetko čo je ľudské, všetky tie zbytočné emócie, vtipy, hádky, nedorozumenia, závisť, nenávisť, žiarlivosť, malé radosti a starosti...to mi je ukradnuté.
Božské vlastnosti ako bezpodmienečná láska, dobromyselnosť, zmyselnosť, charizma, vyžarovanie, vysoké vibrácie, cnosti, bezstarostnosť, uvoľnenosť sú na nezaplatenie a pretože prevyšujú akúkoľvek materiálnu hodnotu, sú to vlastnosti duchovnej krásy, ktorá sa často prejavuje aj na vonkajšku, volá sa kalokagatia, jednota duševnej fyzickej a psychickej krásy. Ale keďže sme v stave keď božské vlastnosti musia mať priťažujúce okolnosti, stáva sa, že nás delí arogancia, polka sveta, jazyk, a iné oddeľujúce okolnosti. Ale hranice sú na to aby sa prekračovali a verte tomu, že cesta k pravej láske je to najťažšie čo na tomto svete existuje ale EXISTUJE. Viete, že tam niekde je lebo sme ju už na chvíľu stretli.
Len príklady z rozprávok sú dôkazom, zmyselno-nezmyselné hádanky, draci, príšeri, ježibaby,.... A na konci šťastný koniec a láska naveky.
Ale reálne... Koľko krát už zvíťazilo dobro nad zlom, a koľko krát zlo nad dobrom?...ešte nie je koniec, stále sa to vyrovnáva, sme v kruhu resp. v nule, bod nula.
Hovorí sa si nula=zlá kvalita, si jednotka=dobrá kvalita, nuly a jenotky, resp. nula nič, jednotka najlepšia známka v škole. Odhliadnuc od týchto povrchných významov, niečo na tom bude...0101010101010101010101010101010 matrix, na konci musí byť 1, cítim to, chcem to, všetci to chcú, všetci chcú dobro, jednotu! Ten kto hovorí opak je nula.
A teraz štatistická otázka, priraď: biela alebo čierna k 1 a 0. Podľa mňa 1 biela, 0 čierna, alebo 0.5, tzn. ½, jedna rozdelená na dve...kvalita: šedá alebo farebné spektrum? Každopádne 5 je číslo rovnováhy.
Duše s rovnakým vyžarovaním, polky toho istého srdca sú v tejto dimenzii, na tejto planéte oddelené eóny rokov, dostali tvrdú škúšku za svoje hriechy, za to že boli jednoducho zvedaví, nevedeli si predstaviť, že môže byť niečo zlé, žili na jednej strane rieky, mali všetko na čo pomysleli a neverili, že toto všetko sa dá stratiť a dokonca upadnúť do zabudnutia, ale predsa vydali sa na ťažkú cestu, premostili rieku, zlo priniesli dobru a dobro zlu a tak nastal zmätok.
Dobro muselo nedobrovoľne znášať zlo a tak sa vytvorila v srdci jazva a zlo začalo žiť na úkor dobra, z krvi vytekajúcej zo srdca.
Sme povinní zaceliť túto živú jazvu, obranischopnosť nášho organizmu je narušená práve z tohto dôvodu, krvácame...
Neustále, trpíme fyzicky či psychicky, zlo sa z toho živí a nakoniec umierame poznačení, duši je zle, chce sa jej zvracať a preto sa vracia do tohto sveta, vracia a vracia....
Prečo ľudia s rakovinou znášajú údel po chemoterapii? Ukazujú cez svoje fyzické telo, že sa im chce zvracať z duše, že sme tak zapletení do zla že ho musia manifestovať až kým sa neuvedomíme, že sa musíme zjednotiť a spolu manifestovať dobro a to jedine tak, že nebudeme bojovať so zlom na jeho vibračnej úrovni ale komplet prestavíme svoju vlastnú vibráciu na dobro! Dobro znamená, každá myšlienka spásonostná, tvorivá, žiadna ničivá a keď taká príde, treba jej ukázať, že tu nemá miesto. Ten kto to nevie rozlišovať a koná nevedomé zlo bude musieť opustiť túto planétu.
Aj mne sa chce zvracať, komu sa nechce zvracať keď toto číta nech zdvihne ruku.
Cítim nechutný pocit od žalúdka, žlč s krvou.
Ale viem, že aj keď sa nepogrciam dám to von cez tieto slová a snáď ma to prečistí aj vás.
