pondelok 1. júna 2015

Múdrosť Huičolov a my


Šamani sa stretávajú so západnou civilizáciou, nové sa zoznamuje so starým v prítomnom okamihu, ktorý je večnou pravdou. 

Je to tak zvláštne, ako dokáže utrpenie otvoriť naše srdcia významu lásky a aj tomu, že v akejkoľvek vnútornej práci, ktorú na sebe robíme, rozpoznáme jej prítomnosť. 

Keď odstránite nohu stoličky, narušíte tým jej rovnováhu a spadnete. Podobne ľudia nedokážu kráčať v rovnováhe bez toho aby mali pod kontrolou všetky „nohy“, či aspekty svojho bytia – tieň, tak isto ako svetlo; temné, záporné, deštruktívne a nepríjemné stránky seba samých tak isto ako vlastnosti, ktoré sami oceňujú. Všetko musí byť privedené do svetla vedomia a so všetkým je treba sa vyrovnať vnímavo a pozorne, pretože všetko je nositeľom sily, inteligencie a informácií. Naším tvorivým poslaním je vyslobodiť tieto tézy z väzenia potlačenia, popretia a projekcií a vytvoriť s nimi vedomý, kooperatívny vzťah. Víťaz nie je ten, kto porazí jeden zlý aspekt, ale dokáže vidieť jeho príčinu a porozumieť, odkiaľ a prečo prichádza. Vďaka pochopeniu zlého sa život dostáva do rovnováhy. Teda platí, že všetko zlé je na niečo dobré, alebo presnejšie, zlé sa obráti na dobré. Ak napríklad ochoriete, ste vystavení vlastným tieňom a potenciál vyliečenia spočíva práve v uvedomení si pravdivej podstaty zdravého prístupu k životu. Preto prijímajme aj to zlé ako potenciál na naše vylepšenie a nestavajme sa k nemu odmietavo a agresívne. Zdá sa akoby sme niekedy museli byť položení na lopatky, aby sme mohli vstať a skutočne žiť zo svojich duší. Sme zviazaní strachom, odsudzovaním, rozvrhom ego – identity, životom podľa životných otázok druhých, odrezaní od sily vedomej voľby toho, k čomu chceme upriamiť svoju pozornosť. Táto voľba určuje, čo v danej chvíli zažívame. Máme problémy a chyby svojich životov využiť ako hnojivo pomáhajúce našim kvetom rásť, alebo sa budeme dusiť vo svojich odmietavých reakciách, ktoré nás udržujú v putách temnoty? Veľký duch čaká, kedy si spomenieme na starodávne poznanie, že všetci sme vo vzájomnom vzťahu a práve preto by sme mali vziať zodpovednosť do vlastných rúk a nakladať so vzťahmi podľa našich najvyšších ideálov vždy v mieri a s láskou. Musíme mať na pamäti, že byť verný sami sebe nerobí zákonite veci ľahšie. Niekedy to vytvára boj ešte tvrdší. Ako povedal jeden staršina: „ Keď učiníš rozhodnutie, že si synom Slnka, sily svetla, toto rozhodnutie samo o sebe môže primäť sily temnôt k tomu, aby ešte silnejšie tlačili na to, aby si zostal v ich područí.“ Je na nás, či sa tým dáme odradiť, alebo zotrváme s mierom v srdci, až nakoniec temnota ustúpi. Kedykoľvek vás však rozruší, dávate jej silu, preto zotrvajte v ideáloch srdca vždy a neústupne a ona odíde ako noc keď Slnko vychádza. 

O sile Slnka hovorí aj huičolský (huicholský, wičolský) príbeh stvorenia: 

Príbeh začína na oblohe, nebeskej ríši, kde je bezčasový domov huičolských bohov a bohýň. Slnku ako ústrednému božstvu sa znepáčil neporiadok a chaotický život nebeského sveta. Nič tu nebolo trvalé a bohovia, ako obláčiky dymu, sa neustále menili. Slnko snívalo o veľkom pestrofarebnom vírivom tuneli, nierica, vedúcom do nového, omnoho stálejšieho sveta. Tvary si tu dlho držali svoj vzhľad a Slnko, ktoré mohlo preniesť svoju víziu do budúcnosti, videlo jeho lákavé možnosti. Slnko požiadalo Kauyumariho, jelenieho ducha, aby našiel vírivý tunel, ktorý videlo v sne. Ten hľadal vo všetkých štyroch posvätných smeroch ale nakoniec našiel niericu v strede nebeského sveta. Následne dostal pokyn zaviesť bohyne a bohov do tunelu s odkazom, že zabudnú na svojich priateľov a život v nebeskej ríši, ale v noci, keď budú spať, budú prostredníctvom snov stále spojení. Pútnikov do tunelu viedol aj praotec oheň Tatewari. Zo špirálovitého kanála sa vynorili u Washadeayway, veľkej pobrežnej skaly pri San Blas. Prostredníctvom snov sa postupne rozpamätávali na zabudnuté znalosti. Slnko prikázalo, aby pokračovali cestou plnou nebezpečia a strádania k stredu novej ríše. Museli si odriekať manželské slasti, jedlo, kúpanie a kto to porušil bol premenený na prírodné útvary - vrcholky hôr, vodopády a iné. Avšak ich duše neprestali existovať. Ich vedomie je živé a prístupné v snoch a víziách. Zostávajúci bohovia putovali vyššie do hôr, až dosiahli centrum stredného sveta, Wirikutu. Našli tu hlboký tunel smerujúci do temných hlbín. Tu dostali príkaz prostredníctvom Tatewariho, ktorý komunikoval so Slnkom, aby sa rozišli do všetkých štyroch svetových strán poznať úplný rozsah sveta. Od Slnka dostali pokyn vytvoriť na veľký obrad obetné predmety ako bubny, šípy, pestrofarebné odevy, ktoré videli v snoch. Tatewari a Kauyumari potom spievali celú históriu ich cesty a bohovia tancovali okolo tunela. Na konci tunela sa objavilo svetlo, spievali hlasnejšie a svetlo vystúpilo až k oblohe, bolo to Slnko, ktoré sa k nim pridružilo, keďže dovtedy im robil spoločnosť len oheň Tatewari. Prvýkrát uvideli krásy sveta okolo seba a rozplakali sa. Obloha sa rozsvietila a zafarbila namodro, Slnko však začalo klesať smerom na západ. Tatewari prezradil, že Slnko kleslo do Tichého oceánu, kde je vydané napospas podsvetiu a hadom, ktoré ho chcú zjesť. Ceremónia nebola úplná, lebo nikto nebol obetovaný, neskočil do tmavého tunelu. Do tunelu sa vrhlo malé dievča a zem sa triasla. Slnko potom vyšlo na východe a všetci jasali v extatickom nadšení. Slnko však začalo opäť zachádzať a vysvetlilo to tým, že sa vracia do nebeskej ríše, kde tiež usporadúvajú obrady. Keď však budú bohovia na Zemi robiť obrady, bude sa Slnko vracať znova. 

Aj keď je tento príbeh metaforou, znamená, že nestačí len brať, ale aj vracať vo vyváženej vzájomnosti. Bohovia stvorili ľudí ako svojich spojencov, ktorí majú pomáhať božstvám udržovať kozmickú rovnováhu spojením s nimi v návratoch pomocou modlitieb a ceremónií. Náboženstvo Huičolov súvisí s posvätnou vzájomnosťou pochopenia zodpovednosti ľudí za udržovanie rovnováhy so silami prírody. Rok čo rok usporadúvajú púť na posvätné miesta Wirikuty (časť Mexika). Na to, aby boli ľudia stále spojení s bohmi a bohovia so Slnkom, nezabúdali na svoju strastiplnú cestu a boli vždy na správnej ceste, Kayumari zanechával a zanecháva stopy v púšti Wirikuty v podobe malých kaktusov peyot. Je to jedlo bohov ako aj ľudí a pomáha im pochopiť svoj zmysel, nájsť vlastný život. Carl Gustav Jung povedal: „ Iba keď vidíme, že jediná vec, na ktorej záleží, je nekonečno, môžeme sa vyhnúť upínaniu na zbytočnostiach a všetkom, čo nemá skutočný význam.“ Huičolovia považujú psychoaktívny peyot za svätosť, ktorá im pomáha nájsť esenciálne, iba ak je zbieraný pri obradnom putovaní. Zásoby vydržia aj na celý rok slávností. Huičolovia vyvolávajú zmenené stavy vedomia, aby dosiahli múdrosti, poučenia a scelenia svojich životov, rodín a ľudu. Pristupujú k tomu s jasným zámerom nájsť a navrátiť odchýlky do normálneho stavu, potrebného pre praktické zlepšenie svojich životov. Ich kozmológia, symboly, hodnoty a praktické postupy pracujú synergicky pre budovanie sociálnej súdržnosti a zachovanie kontinuity s pradávnou minulosťou. Aj napriek obrovskému tlaku „Západu“, rodiny Huičolov stále počúvajú starobylé posolstvá. Musia nás učiť ako vytvárať zodpovedný, zdravý a produktívny vzťah k enteogenickým rastlinným učiteľom, ktorí sú skutočnými staršími Zeme. Termín „enteogenický“ sa vzťahuje k „rastlinám obsahujúcim Boha“, teda takým, ktorých psychoaktívne vlastnosti môžu navodzovať skúsenosti božskosti. Je to medicína pôsobiaca na spevňovanie kultivačnej nádoby tela-mysle-ducha. Cestovateľ v zmenenom stave je vedomým nezávislým pozorovateľom. Energia pôsobí vyšším napätím ako v bežnej realite a keď nie je nádoba najprv spevnená, celý systém vyhorí. To je možno aj dôvod strachu „západnej“ civilizácie, ktorá si nevie predstaviť možnosť neúspešnej konfrontácie so silami, ktoré ju presahujú. Básnik Rainer Maria Rilke upozorňuje, ako veľmi sme sa vzdiali od postoja rešpektujúceho pravý vzťah k veľkému mystériu: „Jediná odvaha, ktorá sa tu na dne po nás vyžaduje, je mať odvahu k najpodivnejšiemu, najvzácnejšiemu a najnevysloviteľnejšiemu, čo sa dá stretnúť. Ľudstvo v tomto smere zbabelo učinilo život nekonečným zlom, skúsenosti zvané „vízie“ a všetko čo je „svetom ducha“ mŕtvym.“ Medicína ukáže pravdu o vašom živote, má rada „čistý dom“, takže ak sú vo vašom živote temné miesta, ku ktorým sa nehlásite, zavedie vás práve k nim. Potom musíte pracovať na tom, aby ste „svoj dom“ upratali. Hicouri (duch medicíny) pozoruje ako žijeme, ako zaobchádzame so zemou, s rastlinami a jednáme s ľuďmi. Pozná nás lepšie ako sa poznáme my sami. Rastliny nás učia, že všetko stvorené je v komunikácii so svojimi súčasťami. Aj podľa Aristotela je ľudské telo a duša tvorená dušou rastlín, zvierat a rozumom ako nesmrteľnou formou pochádzajúcou od Boha. Preto pri skutočnej práci s medicínou sa nie je kam schovať, musíte chcieť byť vystavení svojím najhorším obavám, smrti, zraneniam, narcizmu, celému obsahu svojho ega, osobného nevedomia aj desivým silám kolektívneho nevedomia. Kým príde príval vysokej energie, je nutné veľmi dôkladne vyčistiť vnútorné kanály vedomia, nevedomia aj podvedomia. Umenie dostávať posolstvá spočíva namiesto v potlačovaní strachu odosielať ich alebo nechať pôsobiť. Rastliny nie sú zhovievavými učiteľmi, pridŕžajú nás pri tom, čo je pre nás najlepšie, ukazujú nám náš evolučný potenciál a psychickým nakopnutím povzbudzujú k jeho realizácii. Tieto látky nie sú hračky pre únikovú fantáziu nedospelých a ich nezvládnutie v odmietavej spoločnosti môže viesť k zrúteniu osobnosti. Keď sú však zvládnuté odpovedajúcim spôsobom, môžu byť tieto skúsenosti bránou k silnejšiemu zdraviu, duchovnému pohľadu, liečeniu, kreativite a obohateniu života. Vždy sa treba uistiť, že máte dostatok informácii a vedenie od múdrych a skúsených ľudí. Sú to prostriedky šamanov, ktorí hľadajú hlbšie pravdy pre nastolenie rovnováhy. Môžete zavrhnúť spôsob užívania látok, ktoré vedú k povzneseniu duše a tela, no pred praktickými radami, ktoré tieto vhľady poskytujú, zavrieť oči nedokážete. Sami viete koľko zdanlivo nemožných úloh ste pochovali, či je to z oblasti uzdravenia tela či vzťahov, z oblasti väčšej realizácie, prosperity a úspechu, prestavieb represívnych inštitúcii alebo sociálnych a ekonomických podmienok. Počúvajte teda vnútri seba, aby ste zistili, čím by mohla skúsenosť z púšte Wirikuty osloviť práve vás. Keď zraňujeme zem, zraňujeme sami seba, keď zraňujeme seba, zraňujeme Zem. Keď si uvedomíme ducha v strede nášho ja a v strede všetkých a všetkého a dáme tejto prítomnosti v našich životoch miesto, vytvoríme predpoklady, aby pôsobil cez nás uzdravujúcim spôsobom. Treba načúvať a následne realizovať životný štýl, ktorý prispieva k uzdraveniu matky Zem a celého spoločenstva života. Keď chceme byť dobrými ľudskými bytosťami, nemôžeme len brať a ešte viac brať. Musíme si uvedomiť, že civilizácia, v ktorej žijeme je zodpovedná za inváziu, v priebehu ktorej za 5 storočí zomrelo viac ako 50 miliónov pôvodných Američanov a na rozdiel od obetí holokaustu a vojakov padlých vo Vietname nemajú vo Washingtone jediný pamätník, ktorý by to pripomínal. Musíme sa naučiť ako zostať aj napriek chaosu, strachu a pocitom viny v strede nášho najvyššieho ja a prispievať k poriadku tak, že si uvedomíme svoju vzájomnosť, prepojenosť a citlivosť, kráčať po ceste srdca. Mentálne a psychické zdravie musí byť definované v pojmoch širšieho prostredia a aktívne vyhľadávať nové formy udržateľnej spoločnosti, ktorá by spojila to najlepšie z múdrosti pôvodných etník, vedy a technológie s kooperatívnym partnerstvom s matkou Zem. Musíme si uvedomiť, že Veľký duch, Duch svätý, Boh je vo všetkom a keď tomu porozumieme hlboko vo svojich srdciach, budú naše činy a životy také, aké On zamýšľa. Nie sme oddelení a osamotení. Dýchajúce hory, živé kamene, každý lístok trávy, oblaky, dážď, hviezdy, zvieratá, vtáky a neviditeľní duchovia – my všetci sme jedným, nedeliteľným. Nie je nič, čo by niekto z nás urobil a neovplyvnil tým nás všetkých. Je dôležité zostať prítomný v tom, čo sa deje. Dovolí vám to učiniť vedomú voľbu toho, čo chcete prežívať – mier či bolesť, lásku či strach, odlúčenie alebo spojenie s prítomnosťou ducha. Pomáha vám sledovať vnútorných tyranov – odsúdenia, zlosť, strach a pod. – tak isto ako vonkajších tyranov, osoby alebo situácie, ktoré zapájajú vaše spínače a ukazujú vám, kde ste zviazaní, zastrašení alebo uväznení. Umožní vám to vidieť, čím sa títo tyrani živia, odkiaľ získavajú svoju energiu a následne ju využiť na zásah a odvrátenie zlej sily. Z bezmocnej obete sa stávate pánom situácie, vaša osobná sila sa navráti a všetko sa dostane do kozmickej harmónie. Niektorí indiáni sa vyrovnávali so strachom a nepriateľom tak, že sa k nemu plížili, zozadu sa ho dotkli palicou a hneď sa ukrývali do bezpečia. Tento odvážny prístup je dôkazom, že čeliť nebezpečiu je viac ako chcieť ho usmrtiť. Nakoniec sa celá situácia dostáva z oblasti strachu do oblasti irónie až komickosti života. A najlepším liekom je sa smiať. 

Veľkou výzvou pre súčasného človeka je uviesť svoje telo a vôľu do ľubozvučného súladu. Pre dokonalejšie naladenie na „vnútorné ja“ je dôležité zostať verný svojej najvyššej výzve. Učenie šamanov a subatomárnej fyziky o povahe vesmíru nám pripomína, že všetko je tancom vibrujúcej energie. Vízie šamanov nám poskytujú múdrosť, že všetko vo vesmíre – hmotné predmety, myšlienky a pocity majú svoj vlastný vibračný rytmus či „pieseň“. Použitie nástroja svojho vlastného tela na nájdenie a reprodukciu určitých vibračných rytmov rozpúšťa separačné bariéry vytvorené mysľou. Šaman spieva pieseň podľa vízie a naladenia sa a tak sa dostáva do rezonancie s objektmi. Je niečo ako chirurg ale miesto hrubého zásahu skalpelom používa zharmonizovanie. Pri takomto liečení a navodení stavu tranzu sa používajú vo veľkej miere bubny, ktoré dokážu interpretovať rytmus a tak ho meniť až do stavu úplného uvoľnenia a napojenia na rytmus kozmickej energie. Pri tomto type liečenia mám vlastné skúsenosti, kedy pri žalúdočných nevoľnostiach počúvanie istej hudby v TV pôsobilo veľmi uvoľňujúco a iná hudba spôsobovala naopak väčšie kŕče. Preto by sme mali veľmi pozorne vnímať našu každodennú rezonanciu s prostredím. Je veľmi typické, že človek sa pohybuje v neharmonickom prostredí automobilovej a inej premávky, všadeprítomný ruch je tým, čo spôsobuje naše oddelenie od životného prostredia. Musíme sa spolu postaviť proti takejto neharmonickej energii a odvrátiť jej silu pre naše vyššie ciele harmónie. Učenie v šamanských iniciačných skúškach, zahrňujúce konfrontáciu s démonickými protivníkmi a ich obrátenie v spojencov upevňuje silu tých, ktorí rozpoznali cestu srdca. 

Na to aby sme dokázali kumulovať svoju vnútornú silu je veľmi dôležité uvedomiť si a realizovať harmóniu ženského a mužského princípu v nás samých a rovnako aj vo vzťahoch posvätného manželstva. Jeden princíp bez druhého nemôže existovať, ani tvoriť, preto je vzájomný rešpekt a neustála inšpirácia jedného druhým veľmi podstatná pre vyrovnanie buď prílišnej sily alebo slabosti. Musíme si priznať, že by neboli vojny, keby ženy silu svojich mužov odvádzali prijatím v láske a nebola by slabosť a neprejavenosť ženskej kreativity, ak by muži vedome podporovali svoje ženy v napĺňaní ich snov. Spojenie ženského a mužského princípu predstavuje skutočnú kozmickú harmóniu a je základom pre súlad v rodine, spoločnosti a vo svete. Pôsobenie týchto energií dokáže priviesť k pravdivosti celku a vedie k neustálej konfrontácii s nevysvetliteľným, aby ľudské ego neprevzalo moc. Čím viac si začíname myslieť, že sa nám podarilo niečo objasniť, tým viac budeme konfrontovaní s mystériom, ktoré nám dáva najavo, že sa v jeho hre nevyznáme. Treba byť otvorený, dávať pozor a nesnažiť sa uzatvárať do pevných schránok významov a znalostí. Jediné na čom záleží, je zostať verný svojmu „najvyššiemu ja“ a snažiť sa o jeho realizáciu v súlade so všetkým živým. Na to, aby bol človek zasvätený do mystéria, mal by absolvovať aj určité vhľady „do Zeme“. Pre tých, ktorých Huičolovia cítia ako úprimných a hodných uznania, povolajú Tatei Nakaway, Veľkú pramatku rastu, ktorá žije hlboko v Zemi a sprostredkúva odtiaľ ozdravnú silu. Tú má ďalej človek prenášať do povrchového sveta. Na ešte lepšie dočistenie potom používajú spomínaný peyot, ktorý ako potrava bohov pomáha „otvoriť srdce“ a všetci pútnici Wirikuty sedia okolo Tatewariho, posvätného praotca ohňa. Spev, tanec, príbehy a žartovanie sú typickou súčasťou. 



Huičolské rady spojené so štyrmi posvätnými smermi: 

Východ – zlatý orol – vizionár – sila iluminácie – lietať vysoko ako orol dosahujúci rozšírené, jasné videnie veľkej pravdy. Spojenie so silou rodiaceho sa Slnka, ktoré pretína tmu a pripomína nám našu pravú povahu – osvetlenie. Buďte nositeľmi svetla. 

Juh – had – liečiteľ – sila viery a spoľahnutia – zbavte sa starého, čo už neslúži zdravému žitiu a oddajte sa novému, neznámemu, s vierou a dôverou nevinného dieťaťa. Vylaďujte sa citom, ozdravujte láskou. 

Západ – medveď – bojovník – sila pohľadu do vnútra miesta – vojdite do vnútra introspekcie, aby ste čelili svojim obavám, silám tieňa a smrti, naviazali s nimi priateľstvo a zmenili ich na svojich spojencov a radcov a mohli sa tak tešiť z pokladov, ktoré strážia. 

Sever – duch jeleňa – učiteľ – sila múdrosti – spojenie s vyšším ja, múdrosťou predkov, praotcov a pramatiek, radcov, žijúcich v duchu. Prinášať ich múdre rady k prospechu spoločenstva, pre liečenie a rast ľudí. 

Stred – Duch svätý – praotec oheň (Tatewari) – je vo všetkom, je zdrojom, jeho podstatou je bezpodmienečná láska, nekonečná múdrosť, mier a osvietenie, v najhlbšom jadre sme všetci jedno s týmto stredom. 

Posvätné smery vytvárajú kruh, ktorý je energetickým vírom. Je sám sebe palivom aj potravou, nekonečným zdrojom inteligencie, vždy prítomný, oddaný, nikdy nie ste sami. Všetko so všetkým súvisí. Vaša myseľ a telo v jednote sú nástrojom najvyššej citlivosti a inteligencie, a aby vydržali v dokonalom vyladení, je treba ich pravidelne dolaďovať prílevom spomínanej energie. Najvlastnejším zmyslom intelektuálneho hľadania je sakralizácia profánneho (posvätenie svetského). Každý okamih je hodný posvätenia, a preto načúvajme jeho radám. 



S touto múdrosťou má skúsenosti autor knihy Kvety Wirikuty, Tom Pinkson (USA), ktorý strávil jedenásť rokov učenia so skupinou huičolských šamanov na severe centrálneho Mexika. V priebehu tejto doby dosiahol troch univerzitných titulov, vrátane Ph.D. v odbore psychológie. V 70tych rokoch pracoval s obeťami heroínovej závislosti programami liečby v divočine, ktorá zahrňovala horolezecké výstupy, splavy riek, táborenie v snehu, zimnú turistiku a pýtanie sa vízií. Ďalej poskytoval ľuďom v konečných štádiach smrtelných chorôb podporné služby „postojovou liečbou“. Pracuje medzi svetmi šamanskej tradície a liečiteľstva a „západným“ svetom praktického psychológa, konzultanta, verejného rečníka, premosťuje sféru profesionálnych doktorov a učenie starších. Organizuje putovania k posvätným miestam na Zemi a je zakladateľom neziskovej organizácie, na spiritualite založeného vzdelávacieho spoločenstva, Wakan.